On 29 November 2024, the band released the online EP *Dožínky* with the support of SoundCzech and IDU as part of the Create – Year of Czech Music initiative.
The following musicians play and sing on the album *Dožínky*:
BraAgas:
Production/Recording/Mixing/Mastering – Jan Balcar (Studio Bros)
Booklet design and production – Alžběta Josefy
LYRICS:
Pasel Janko dva voly (Janko herded two oxen)
Paseł Janko dva voły
na zeľeném
ľibyzija ľauza
ľauzate bom bom úhori.
Přišľi k nemu hajnýci,
dvá sančárský
ľibyzija ľauza
ľauzate bom bom hajnýci.
Daj nám, Janko, haľenu,
spáseľ si nám
ibyzija ľauza
ľauzate bom bom jarinu.
Já vám haľeny nedám,
až sa s vámi ľibyzija ľauza
ľauzate bom bom dojennám.
Tak sa ony jennaľi,
až Jánoška
ľibyzija ľauza
ľauzate bom bom zabyľi.
Ľeží Janko zabytý,
rozmarínom
ľibyzija ľauza
ľauzate bom bom prikrytý.
A young herder named Janko is grazing two oxen when forest rangers/gamekeepers approach and demand his coat (cloak) as payment for grazing on their land. He refuses to give it up without a fight, and they end up wrestling/fighting so fiercely that they accidentally kill him. The song ends with Janko lying dead, covered in rosemary — a symbolic herb often associated with mourning and remembrance in Slavic folk tradition.
Červená růžičko (Litte red rose)
Červená růžičko,
proč se nerozvíjáš?
Falešný synečku,
[: proč k nám nechodíváš? :]
Dybych já k vám chodil,
ešče bys plakala,
červeným šátečkem
[:slzy utírala. :]
Proč pak bych plakala,
dyž mě nic nebolí?
Milovali sme se
[: jako dvá holubi. :]
Falešný synečku,
falešná tvá láska,
nebudu ti věřit,
[: až bude ohláška. :]
Až bude ohláška
na vážanské faře,
a až nám pan farář
[: štóló ruce sváže:]
A girl asks a red rose why it won’t bloom, then turns to reproach her sweetheart for not visiting her anymore, suspecting his love has grown false. She insists she isn’t heartbroken, comparing their past love to two doves, and declares she won’t trust him again until they are formally engaged (banns announced at the local parish) and married by the priest.
Vždycky mně matička (My mother always told me)
Vždycky mně matička říkávala,
abych se mládencům vyhýbala.
A já přeci mám je v srdci,
když jsou ti mládenci hodní chlapci.
Když jsem šla v neděli na mši ranní,
potkal mě mládenec k milování:
pěkný tváře, modrý oči,
div, že mi srdéčko nevyskočí.
A girl recalls her mother’s advice to stay away from young men — but admits she can’t help loving them when they’re kind. She then describes meeting a handsome young man on her way to Sunday mass, whose pretty face and blue eyes make her heart nearly leap out of her chest.
Kolednice idú (The carolers are coming)
Kolednice idú, koledovat budú,
leluja, zemo zelená,
prede dvorem jablunečka, ovoce nemá.
A co nám ty dáš, dáš, prešvarný hospodář,
leluja, zemo zelená,
prede dvorem jablunečka, ovoce nemá.
A já vám dám, vám dám, dva bílé tolary,
leluja, zemo zelená,
prede dvorem jablunečka, ovoce nemá.
A co nám ty dáš, dáš, přešvarná hospodyň,
leluja, zemo zelená,
prede dvorem jablunečka, ovoce nemá.
A já vám dám, vám dám, dva vdolky mazané,
leluja, zemo zelená,
prede dvorem jablunečka, ovoce nemá.
A traditional caroling/wassailing song in which carolers arrive at a household singing a refrain about a barren apple tree in the yard. They ask the host and hostess what gifts they’ll receive in return — the host offers coins (talers), and the hostess offers baked goodies (small sweet buns/dumplings), following the customary give-and-take structure of seasonal caroling songs.